Púštny mravec Cataglyphis fortis žije na pláňach Saharskej púšte. Keď sa jeden z mravcov vydá hľadať potravu, putuje od svojho hniezda po náhodnej trase, ktorá môže byť dlhá aj 500 metrov a obsahuje stovky náhlych odbočení. Navyše, cesta môže viesť po rovine bez akýchkoľvek orientačných bodov. Keď sa však mravec rozhodne vrátiť, otočí sa smerom k domovu a beží priamo tam po rovnej čiare. Ako vie mravec nájsť cestu bez akýchkoľvek vodítok na púštnej pláni?
Odpoveď:
Keď sa púštny mravec vzďaľuje od hniezda, sleduje prejdenú vzdialenosť (funguje ako odometer) a zaznamenáva, ktorým smerom sa otáča. Smer dokáže určiť vďaka tomu, že jeho oči sú citlivé na polarizované svetlo. Dokáže teda sledovať polarizáciu svetla z oblohy a určiť orientáciu svojho tela vzhľadom na smer polarizovaného slnečného svetla.
Pozoruhodnou vlastnosťou mravčieho mozgu je, že neustále aktualizuje informácie o vzdialenosti a smere, takže mravec takmer presne pozná cestu späť do hniezda. Každá časť jeho trasy sa spracúva ako vektor (s dĺžkou a smerom) a mravec tak efektívne vykonáva súčet vektorov. Mravec môže využiť aj orientačné body, ak sú k dispozícii, no v experimentoch, kde boli tieto body presunuté pri návrate domov, asi polovica mravcov nasledovala metódu sčítania vektorov namiesto toho, aby sa nechala zmiasť orientačnými bodmi. Sčítanie vektorov je výzvou pre mnohých študentov; púštny mravec s mozgom vážiacim iba 0,1 miligramu to však dokáže vykonať automaticky.
Z knihy Jearl Walker: The Flying Circus of Physics (2nd edition), strana 296. Preložil ChatGPT.